Zásadným faktorom, ktorý rozhodne o tom, či je elektrické vykurovanie ekologické, je spôsob, akým sa elektrická energia vyrába. V krajinách, kde sa väčšina elektrickej energie vyrába z pevných palív a zemného plynu, obvykle je využívané elektrické vykurovanie v desatine objektov a je teda iba doplnkovým spôsobom vykurovania. Avšak v progresívnych krajinách, ako je napríklad aj Švédsko, kde prevažuje výroba elektriny pomocou štepenia jadra, prípadne s veľkým pomerom využitia obnoviteľných zdrojov energie, sa elektrické vykurovanie stalo v objektoch mimo blokovej zástavby dominantným a celkovo je takto vykurovaných viac ako 30 percent objektov na bývanie a to znamená naozaj prudký nárast využívania tohto spôsobu vykurovania.
Aj v ďalších krajinách je badateľný trend vyššieho využívania elektrického vykurovania, čo umožnila najmä liberalizácia trhu s elektrinou a nové technológie. Opäť je významným faktorom zvyšovanie podielu výroby elektriny v jadrových elektrárniach.
Všeobecne môžeme povedať, že toto vykurovanie patrí medzi tie ekologickejšie. Systém temperovania podlahy naviac vytvára lepšiu tepelnú pohodu vďaka sálavému efektu. Oproti konvenčným spôsobom vykurovania sa dá dosiahnuť rovnaká tepelná pohoda pri nižšej teplote vzduchu, čo predstavuje úsporu 6 percent na každý jeden celziový stupeň. Málo uvažovaným faktorom ekologickosti je aj životnosť systému. Topné káble vykazujú životnosť až 50 rokov a keďže nie sú v podlahe vystavené vysokým teplotám ako iné špirály, neprepaľujú sa. Táto životnosť šetrí životné prostredie, keďže predlžuje čas, kým je ekológia zaťažená odpadom a nárokom na výrobu náhradného vykurovania po skončení životnosti.
Tieto obavy majú pôvod v dobe, kedy sa s podlahovými systémami začínalo. V 80-tych rokoch minulého storočia prebiehali prvé montáže týchto systémov a objekty mali v tej dobe aj veľmi nízku úroveň tepelno-izolačných vlastností, pre vyhriatie priestoru v takomto dome bola potrebná vyššia teplota podlahy. Dnešné stavby majú mnohonásobne vyššie parametre a k vykúreniu miestnosti na 20 °C postačí teplota podlahy do 26 °C. Ešte dôležitejší je pokrok v regulácii. Kým kedysi sa systém spoliehal na nepresné bimetalové termostaty, dnes sa k elektrickým podlahovým systémom dodávajú veľmi presné elektronické termostaty, ktoré snímajú teplotu vzduchu alebo aj samotnej podlahy s presnosťou 0,5 stupňa celzia. Prehriate vrstvy je teda vylúčené.
